Expedícia za sysľami
Ako sme sa dočítali, sysle sa vrátili na Muránsku planinu pred 18 rokmi, keď ich stovky pochytali na letisku v Košiciach a preniesli. V roku 2003 sa však prestali na lúkach pásť kravy a z 500 sysľov ostalo len 50. Záchrana prišla pred 7 rokmi a dnes už počet týchto roztomilých hlodavcov prekročil tisícku. Možno konštatovať, že taký počet sysľov na meter štvorcový, ako na Muránskej planine, nenájdete nikde inde na Slovensku.
Preto sme sa rozhodli, že s našimi obyvateľmi objavíme čaro Muránskej planiny a sysľov nakŕmime aj my. Nabalení mrkvou, jablkami a suchým chlebom naše kroky smerujú na lúku, kde už z diaľky vidíme pobehujúcich drobných hlodavcov. O tom, že sa skutočne neboja ľudí sme sa presvedčili okamžite. Veselo si zobkajú z našich rúk, poskakujú okolo nás a všade navôkol počuť veselý smiech a radosť nielen detí ale aj dospelých. V tejto chvíli zabúdajú aj naši seniori na svoje choroby, starosti a boliestky. Stúpajúce slnko a zvyšujúce teploty nás pomaly nútia opustiť tento malý zázrak prírody. Cestou späť sa ochladíme posedením na Šťavici, aby sme sa spokojní vrátili späť do nášho Domova. Kde síce lúku plnú sysľov nemáme, ale radosť a šťastie si odovzdávame navzájom. Optimistický pohľad na život v starobe našim seniorom skutočne nechýba a my sme radi, že k tomu môžeme aj takýmito výletmi prispieť.
Letné grilovanie
V letnom období je náš vonkajší areál miestom pre relax, oddych a užívanie si hrejivých slnečných lúčov. Ak sa ale spomenie slovo letná grilovačka, záhrada sa v tom okamihu dvojnásobne zaplní našimi obyvateľmi, ktorí do zlatista upečenej špekáčke a chrumkavej slaninke nevedia odolať. Veď kto by to aj dokázal, keď sa Vám omamná vôňa ťahá popod nos a provokuje Vaše chuťové poháriky?! Voňavá dobrota nás všetkých zasýtila, koruny stromov nám poskytli príjemný chládok a veselá nálada sprevádzaná tónmi harmoniky pána Jána Guzmu nám doladila utorkové popoludnie do dokonalosti.Čas na nikoho nepočká, preto musíme vnímať každý jeho okamih, ktorý nám ešte v živote ostáva, pretože má nesmiernu cenu.Preto sme radi, že sa o tieto okamihy môžeme podeliť s našimi obyvateľmi, ktorí sú za ne vďační a vtedy sa ich cena ešte zdvojnásobí. Hľaďme vždy dopredu a nezaoberajme sa tým, čo bolo a pominulo, aby nám život neutiekol a aby sme si mohli vychutnať každú chvíľočku, pozastaviť sa nad každou maličkosťou. Predsa celý svet sa skladá z maličkostí a veru niekedy maličkosť rozhodne o všetkom.
Salašnícky výlet
Ak sa človek vracia niekoľkokrát na to isté miesto, znamená to, že sa mu tam páči, že miesto má svoje výnimočné čaro a atmosféru. Pre nás je týmto miestom Salaš Zbojská, kam sa každoročne vyberieme nielen za tradičným jedlom starých mám - haluškami, ale najmä za okolitou krásnou prírodou v objatí našich hôr. Vždy objavujeme niečo nové a preto sa niektorí z nás rozhodli overiť si svoju fyzickú kondíciu výstupom k vyhliadkovej veži, ktorá sa stala dominantou sedla Zbojská. Pokiaľ sa nebojíte výšok a na krásy okolitej krajiny sa radšej pozeráte zhora, určite Vám ju odporúčame navštíviť. A nezabudnite, keď vystúpite po strmých schodoch až na vrchol a zazvoníte na zvon Hronca, až potom sa Vám naskytne nádherný a neopakovateľný pohľad na okolitú krajinu...My sa už teraz tešíme, čo nás na Salaši čaká budúci rok !
Deň matiek v našom Domove
Druhá májová nedeľa už tradične patrí všetkým mamám, mamkám a mamičkám. Deň matiek je výnimočný sviatok materstva, obetavosti a lásky. Je to aj čas kedy by sme mamkám, mali povedať ako ich máme radi a ako veľa pre nás znamenajú.
Tento rok sme si Deň matiek pripomenuli 19.5.2015 a 21.5.2015 spolu s deťmi z MŠ a ZŠ v Tisovci a ich milým vystúpením. Detská radosť rozveselila náš Domov a detičky sa ,,pretekali“ v tom, kto zaspieva krajšiu pieseň, či zatancuje krajší tanec. Vystúpenie chlapcov a dievčat nenechali naše oči dlho suché. Pripomenuli obyvateľom nášho DD a DSS Tisovec ich vlastné deti a zážitky. Vzácne spomienky na časy, ktoré s nimi prežili, na pekné obdobie v ich živote.
Byť mamou je najkrajšie povolanie v živote každej ženy. Matka a otec, ktorí privítajú na svete nový život, majú poslanie krásne a náročné zároveň. Ale aj naši obyvatelia nám potvrdili, že stálo za to obetovať sa pre svojich potomkov. Ďakujeme detičkám a pani učiteľkám za krásne prežité dopoludnie a tešíme sa už teraz, kedy k nám zavítajú nabudúce.
Návšteva Prvého Slovenského gymnázia
Že v okolí Tisovca sa dá stále objavovať niečo nové sme si dokázali dňa 24. mája, kedy sme navštívili Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Pýtate sa aj vy, kde sa nachádza a akú históriu má za sebou? Dovoľte nám, aby sme Vám ho priblížili...Múzeum Prvého slovenského gymnázia sídli v budove národnej kultúrnej pamiatky, ktorá slúžila potrebám Slovenského evanjelického gymnázia v rokoch 1862 až 1874. Gymnázium bolo najvýznamnejšou slovenskou vzdelávacou inštitúciou v druhej polovici 19. storočia.Školské časy nám pripomenula dobovo zariadená školská trieda so starými lavicami, katedrou a učebnými pomôckami, vrátane školských učebníc. Už si len zasadnúť a poďme sa učiť!!! Rovnako nás zaujal aj interiér dobovej zborovne. Pôsobenie učbárov, ako kedysi volali profesorov, pripomínajú portréty na stenách, staré písacie potreby či školský historický nábytok.Súčasťou expozície múzea je aj čierna kuchyňa, kde sa kedysi varilo pre prvých slovenských stredoškolákov. Čierna kuchyňa dostala názov preto, že to bola kuchyňa s otvoreným ohniskom, čomu zodpovedajú aj steny...sú uhľovo čierne.Neskôr smerovali naše kroky do vonkajšieho areálu múzea, kde sa nachádza Park slovenských národovcov. Za slnečného počasia sme si vychutnali krátku prechádzku, aby sme v ňom objavili dve busty...jedna patrí pedagógovi, publicistovi, autorovi učebníc, priekopníkovi telesnej výchovy na Slovensku, Dr. Ivanovi Branislavovi Zochovi a druhá busta je pre evanjelického kňaza, pedagóga, ľudovýchovného pracovníka, autora učebníc, Samuela Ormisa. Spolu sme trocha načreli do histórie a predstavili si toto pekné múzeum. Putovanie za históriou sme ukončili posedením na zmrzline a spoločne sme sa pobavili na tom, ako sa v minulosti vytvorili názvy školských predmetov. Niektoré znejú dnes milo a vtipne. Zabudnite na matematiku či filozofiu. Tá prvá sa nazývala počto- a meroveda - asi podľa toho, že sa v nej meralo. Filozofia bola mudroľubectvo. A chémia - lučba, zrejme preto, že sa v nej lúhovalo. Podobne geometria bola merba a fyzika zasa silozpyt. Neskôr pribudol živočichopis. Profesor na gymnáziu sa menoval učbár, triedni učitelia boli náčelníci tried a ročník sa nazýval beh. Na zavŕšenie štúdia musel teda študent vychodiť osem behov. A keďže tu nevyrastali len študenti, ale aj budúci učitelia - tí študovali pri gymnáziu tri roky -, tento náš prvý učiteľský ústav niesol názov Učiteľské semenisko.
Deň Zeme
22. apríla oslavuje „meniny“ naša planéta Zem. Pôvodne tento sviatok symbolizoval príchod jari a oslavy sa konali pri príležitosti jarnej rovnodennosti 21. marca. V súčasnosti chcú ľudia z celého sveta upozorniť na zhoršujúci sa stav prírodného prostredia na našej planéte a spoločným úsilím dosiahnuť jeho zlepšenie. Cieľom tohto významného dňa je pripomenúť si závislosť života od cenných darov Zeme, ktoré je potrebné chrániť.Dňa 23.apríla sme sa spoločne zamysleli, ako našej matičke Zemi ubližujeme a čo môžeme v jej prospech vykonať. Preto sme sa rozhodli s našimi obyvateľmi upratať okolie Dielika, kde sme zároveň vzdali úctu pri Pomníku padlým v SNP položením kytky a zapálením kahanca.Všetci obyvatelia tejto planéty potrebujú k svojmu životu zdravé životné prostredie. Nie vš
etci ho však majú, preto skúsme zmeniť svoje správanie tak, aby bol pre nás každý deň Dňom Zeme.
Medzinárodný deň žien
Mesiac marec má svoje čaro...minimálne aspoň z dvoch dôvodov. Začína sa jar, kedy všetko kvitne, prebúdza sa k životu a slávi sa v ňom Medzinárodný deň žien, ktorému prináleží v kalendári dátum 8.3. Úcta a poklona sa ženám v tento deň prejavuje po celom svete. Nesúhlasím s tým, keď niekto označí MDŽ ako prežitok minulého režimu. Áno, využíval sa ako propaganda komunizmu, ale jeho podstata je o niečom inom. Pre mňa v oslave sily ženy. Takej, ktorá sa nevzdáva, ktorá si ide za svojimi snami, a ktorá chce milovať a byť milovaná. Ženy si zaslúžia, aby ich velebili, akceptovali, milovali, chránili a bránili. Snáď sa muži na mňa nenahnevajú, ale uznajme si…Žena musí denne riešiť milión vecí, postarať sa o deti, domácnosť a koniec koncov aj o svojich mužov…Popri tom musí chodiť každé ráno do práce a poniektoré okrem roly matky musia zastávať aj úlohu živiteľa rodiny. Veď to je veľa aj na koňa, ako sa hovorí. Nehovorím milí muži, že vy to ťažké nemáte…Ale my ženy sme predsa len o niečo krehkejšie stvorenia a z času na čas potrebujeme byť rozmaznávané. A jednou z príležitostí na rozmaznávanie je práve sviatok žien.
Tento sviatok je aj u našich obyvateliek obľúbeným sviatkom, lebo im pripomína ich výnimočnosť. Preto pozvanie na kultúrny program mesta Tisovec pri príležitosti osláv MDŽ nemohli naše milé žienky odmietnuť. Program bol doprevádzaný hudbou, radostnou a uvoľnenou atmosférou a malým občerstvením. K žene patria kvety a v tento deň obzvlášť, preto bola na záver programu každá žena obdarovaná kvetinkou. S úsmevom na perách a pocitom príjemne stráveného popoludnia sa žienky vrátili späť do Domova.
Oslava jubilea
V živote každého z nás sú chvíle jedinečné a neopakovateľné... Takou neopakovateľnou chvíľou v živote človeka je určite oslava narodenín. Ak sa jedná o okrúhle životné jubileum je to chvíľa o to viac výnimočnejšia. Dňa 23. februára sme v kruhu rodiny, obyvateľov a nás zamestnancov DD a DSS Tisovec priali predovšetkým pevné zdravie, veľa radosti, žiadne starosti, životný optimizmus a krásnu jeseň života našej jubilantke pani Elenke Vargovej, ktorá oslávila krásne okrúhle 90. narodeniny. Oslávenkyňa neskrývala radosť a žiarila na všetky strany. Na príjemné piatkové posedenie, kde nechýbali ani slzy dojatia a úprimné, srdečné gratulácie, budeme ešte dlho spomínať.V tomto roku sa k pani Elenke pridajú ešte ďalší jubilanti a my "mladšie" ročníky môžeme len skonštatovať, že naši oslávenci cez bolesť a slzy často videli svet, cez všetky veľké rany neprestali chcieť, aj keď nedávali málo a neveľa očakávali, neprestali veriť, „vstať“ a s odhodlaním žiť. Ich úsmev neznamená, že život je perfektný, ich úsmev je symbolom sily a radosti, preto im prajeme nech vykročia zvesela na ďalšiu žitia púť, veď život aj v zrelosti môže mať sladkú chuť.
Valentínske posedenie
Deň svätého Valentína, známy aj ako Deň zaľúbených, pripadajúci na 14. februára, je pomocou pre plachých zaľúbencov a tajných ctiteľov. Podľa stáročnej tradície tento výnimočný deň nepripúšťa, aby milovaná osoba vyznanie odmietla, alebo aspoň zaň nepoďakovala.My sme si dnes v našom domove ďakovali navzájom... za to, že sme sa mohli spoločne stretnúť v zdraví, za "ľúbivú" náladu, za sladké valentínky a za pekne strávené predpoludnie s valentínskou tematikou. Začali sme pre nás tradične, súťažením. Štyri družstvá sa museli popasovať s valentínskymi hádankami, kvízom a tajničkami. Atmosféra bola výborná, zdravá súťaživosť sa vznášala vzduchom a vôľa zvíťaziť bola na tvárach našich obyvateľov viac ako čitateľná. Mozgové závity fungovali naplno, perá šuchotali po papieri, každý mal pred očami vidinu víťazstva. No víťaz mohol byť len jeden a pri vyhlásení výsledkov sa napätie dalo krájať. Za zaslúžené víťazstvo obdržalo výherné družstvo nielen obrovský potlesk a naše uznanie, ale aj sladké pokušenie, ktoré zasýti každý mlsný jazýček. Nakoniec ale patrilo uznanie všetkým zúčastneným, nešetrili sme slovami vďaky a želaním ďalšieho pokračovania nášho tradičného valentínskeho posedenia.
Ešte pár zaujímavostí na záver....Vedeli ste, že v Japonsku dávajú na Valentína dievčatá chlapcom, nie vždy manželom či snúbencom, čokoládu?! Tí, čo dostali tento darček, môžu o mesiac, 14. marca, darovať dotyčnej taktiež čokoládu...no tentokrát len bielu.
V Dánsku žiadajú ženy o ruku..
Svätý Valentín je súčasne pre mnoho mužov príležitosť požiadať svoju vyvolenú o ruku, obvyklé je to napríklad v Bulharsku, Poľsku, Turecku . Podľa štatistík rastie v Nemecku počet žien, ktoré sa v tento deň neboja otázky „Vezmeš si ma?“ Vysloviť ako prvé. To ale nie je nič proti Dánkám, tie majú v žiadaní o ruku svojich partnerov dlhoročnú tradíciu, ktorá siaha až do 13. storočia.Škótska kráľovná Margareta v roku 1288 umožnila ženám 14. februára na priestupný rok požiadať svojho vyvoleného o ruku. Ak muž odmietol, musel jej kúpiť 12 párov hodvábnych rukavíc (prípadne hodvábnych pančúch). V Dánsku vraj stále existujú ženy, ktoré v tento deň navrhnú svojmu partnerovi sobáš.K Valentínovi nepatrí len čokoládové srdce a plyšové zvieratká. V každej krajine sa sviatok zamilovaných oslavuje trošku inak.Veľká BritániaĽudia v Anglicku považovali 14. február za vtáčí deň. Holuby a labute, ktoré údajne tvoria pár na celý život, vraj práve v tento deň volia svojich partnerov. Preto sú holuby používané aj ako symbol vernosti.
Vo Walese je zase symbolom lásky zložito vyrezávaná drevená lyžica. Tú pre svoju milovanú vyrezal mladý muž, aby jej dal najavo, že jeho srdce patrí len jej. Tradícia má dlhú históriu, v múzeu v Cardiffe je lyžica z roku 1667.Podľa starej tradície vzali Britky v noci na 14. februára štyri bobkové listy a každý z nich umiestnili do jedného z rohov vankúša. Potom zjedli posolené vajcia bez žĺtka, po tomto magickom rituáli sa im totiž zdalo o ich vyvolenom. Pri inom rituáli zasa napísala zamilovaná dievčina na papier meno toho, po kom túžila. Papier vložila do hlinenej guličky a položila do misky vody, keď sa papier vyvliekol, znamenalo to, že sa dievča za svojho vyvoleného vydá …Aj v Škótsku mali ľudia svoje valentínske tradície. Na každoročnom festivale si mladí ľudia losujú z klobúka meno osoby, s ktorou potom pretancujú nasledujúci večer.
V Slovinsku sa prebúdza príroda...Slovinci majú 14. február spojený s prírodou, pretože veria, že svätý Valentín nosil pri sebe kľúče, ktorými „odomkol“ zamrznuté korene všetkých rastlín. Príroda sa teda v tento pamätný deň prebúdza z dlhého zimného spánku. Sviatok lásky potom Slovinci oslavujú 12. marca , na sviatok svätého Gregoryho.Svätý Valentín je skvelou príležitosťou, ako osláviť prichádzajúcu jar v Taliansku, skôr sa tu touto dobou konal „jarný festival“ pod holým nebom. Ľudia sa stretávali vonku, spoločne slávili, tancovali, spievali a čítali básne. Tí zamilovaní sa potom prechádzali parkom ruka v ruke.Fíni myslia na priateľov...
Po celom svete je 14. február sviatkom zamilovaných, ale vo Fínsku nie. Tento deň totiž oslavuje takzvaný Ystävänpäivä, čo v preklade znamená Deň priateľov. Fíni posielajú blahoželania a kupujú darčeky, ale venujú ich svojim dobrým kamarátom. Ale aj na lásku sa dostane, pretože valentínsky tlak je všadeprítomný – je to obľúbený deň k zásnubám či svadbám.
V Číne zamknú svoju dušu.
Zvyk zamknúť svoju lásku na nejakom peknom mieste a kľúčik zahodiť údajne pochádza z Číny, kde ľudia zamykajú do malých kovových škatuliek svojej duše a kľúč od nich zhodený z útesu nechávajú navždy utopený v hmlách údolí pohoria Huangshan. Preto po celom svete umiestňujú zaľúbenci zámok na rôznych miestach..
Fašiangová veselica
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, .....Asi každý z nás pozná pokračovanie tejto známej ľudovej piesne, ktorá u ľudí koluje už od nepamäti. Fašiangy sú symbolom radosti, veselosti, či hodovania a ich posledný deň v tomto roku pripadá na 14. februára. Keďže práve 14. február je sviatok svätého Valentína, rozhodli sme sa fašiangy zahájiť o týždeň skôr...Na fašiangovú veselicu sme si pozvali členov a členky z Klubu dôchodcov Hnúšťa. Ich spoločnosť sme si tak obľúbili, že veselica by bez nich nebola ako sa hovorí "tým pravým, orechovým". Originalitou, vtipnosťou a veselým programom nás vitálni seniori dokážu rozosmiať, pomôžu zabudnúť na starosti a choroby a navodia príjemnú priateľskú atmosféru.Pri prestretých stoloch, na ktorých rozvoniavali čerstvo upečené sladké šišky, sme spolu vítali veselý fašiangový sprievod v karnevalových maskách. Fašiangová atmosféra bola výborná, všetci sme sa dobre zabavili a zároveň sme ukončili obdobie zábav, ktoré podľa tradícií potrvá až do konca pôstu, do Bielej veľkonočnej soboty.Touto cestou sa chceme v mene všetkých obyvateľov DD a DSS Tisovec, ako aj v mene nás, zamestnancov poďakovať kolektívu z Klubu seniorov Hnúšťa za pripravený fašiangový program a tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutie!
