Že v okolí Tisovca sa dá stále objavovať niečo nové sme si dokázali dňa 24. mája, kedy sme navštívili Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Pýtate sa aj vy, kde sa nachádza a akú históriu má za sebou? Dovoľte nám, aby sme Vám ho priblížili...Múzeum Prvého slovenského gymnázia sídli v budove národnej kultúrnej pamiatky, ktorá slúžila potrebám Slovenského evanjelického gymnázia v rokoch 1862 až 1874. Gymnázium bolo najvýznamnejšou slovenskou vzdelávacou inštitúciou v druhej polovici 19. storočia.Školské časy nám pripomenula dobovo zariadená školská trieda so starými lavicami, katedrou a učebnými pomôckami, vrátane školských učebníc. Už si len zasadnúť a poďme sa učiť!!! Rovnako nás zaujal aj interiér dobovej zborovne. Pôsobenie učbárov, ako kedysi volali profesorov, pripomínajú portréty na stenách, staré písacie potreby či školský historický nábytok.Súčasťou expozície múzea je aj čierna kuchyňa, kde sa kedysi varilo pre prvých slovenských stredoškolákov. Čierna kuchyňa dostala názov preto, že to bola kuchyňa s otvoreným ohniskom, čomu zodpovedajú aj steny...sú uhľovo čierne.Neskôr smerovali naše kroky do vonkajšieho areálu múzea, kde sa nachádza Park slovenských národovcov. Za slnečného počasia sme si vychutnali krátku prechádzku, aby sme v ňom objavili dve busty...jedna patrí pedagógovi, publicistovi, autorovi učebníc, priekopníkovi telesnej výchovy na Slovensku, Dr. Ivanovi Branislavovi Zochovi a druhá busta je pre evanjelického kňaza, pedagóga, ľudovýchovného pracovníka, autora učebníc, Samuela Ormisa. Spolu sme trocha načreli do histórie a predstavili si toto pekné múzeum. Putovanie za históriou sme ukončili posedením na zmrzline a spoločne sme sa pobavili na tom, ako sa v minulosti vytvorili názvy školských predmetov. Niektoré znejú dnes milo a vtipne. Zabudnite na matematiku či filozofiu. Tá prvá sa nazývala počto- a meroveda - asi podľa toho, že sa v nej meralo. Filozofia bola mudroľubectvo. A chémia - lučba, zrejme preto, že sa v nej lúhovalo. Podobne geometria bola merba a fyzika zasa silozpyt. Neskôr pribudol živočichopis. Profesor na gymnáziu sa menoval učbár, triedni učitelia boli náčelníci tried a ročník sa nazýval beh. Na zavŕšenie štúdia musel teda študent vychodiť osem behov. A keďže tu nevyrastali len študenti, ale aj budúci učitelia - tí študovali pri gymnáziu tri roky -, tento náš prvý učiteľský ústav niesol názov Učiteľské semenisko.