Preventívna akcia PZ

Za posledné mesiace určite každý z nás zachytil v médiách informáciu o tom, ako sa seniori stávajú terčom podvodníkov a zlodejov, ktorí využívajú ich vek, dôveryhodnosť, ochotu pomôcť. Vzhľadom k tomu, že desiatky a možno až stovky seniorov prídu každoročne o svoje celoživotné úspory, pretože sa nechajú nachytať vymysleným a často veľmi emotívnym príbehom šikovných podvodníkov zavítala ku nám pracovníčka skupiny prevencie VO OR PZ v Rimavskej Sobote. kpt. Mgr. Katarína Baboľová. Zúčastneným seniorom vysvetlila ako sa nestať obeťou podvodníka, ako predchádzať fyzickému napadnutiu, zaoberala sa rizikami úrazov v cestnej premávke a informovala o konkrétnych prípadoch obetí trestného činu. Seniori si určite zapamätali jej praktické rady o tom, ako napríklad nekupovať veci, ktorých cena je nápadne nízka, peniaze nikdy nevyplácať v hotovosti na ruku, ako neveriť všetkému čo znie príliš dobre, aby to bola pravda. Za poskytnuté informácie, cenné rady, ale hlavne za prívetivý a empatický prístup ďakujeme kpt. Mgr. Baboľovej a tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutie.


Návšteva predsedu Úradu BBSK

Dňa 15.05.2019 naše zariadenie navštívil predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ing. Ján Lunter. Jeho návšteva bola podmienená stavebnými prácami, ktoré v našom zariadení momentálne prebiehajú. Na III. poschodí je realizovaná rekonštrukcia kúpeľne za účelom jej úplnej debarierizácie a sprístupnenia predovšetkým pre obyvateľov s obmedzenou pohybovou schopnosťou.

Rekonštrukciu vykonáva Stavebný sociálny podnik BBSK, ktorý nám v mesiaci apríl upravoval bezbariérový prístup do vonkajšieho areálu zariadenia, kde naši obyvatelia trávia počas slnečných dní svoj voľný čas.

Pevne veríme, že realizované úpravy sú významným krokom k zvýšeniu kvality života našich obyvateľov.


Ako sme piekli Veľkonočného baranca

Hoci mnoho ľudí považuje za najkrajšie a najvýznamnejšie sviatky v roku tie vianočné, z kresťanského hľadiska sú nimi sviatky jari – Veľká noc. Veľký piatok je potom považovaný za sviatok vôbec najväčší a najdôležitejší, hoci je v našom kalendári zanedbávaný. K Veľkej noci sa spája množstvo tradícií. Najmä mužské pokolenie sa teší na šibačku, ako možnosť beztrestného “výprasku” dievčat a žien a gazdinky sa predháňajú, ktorá nachystá chutnejšie pohostenie pre šibačov a keď sa k tomu všetkému pridá krásne jarné počasie, vôňa kvitnúcich stromov a kvetov, čo chcieť viac?
Medzi tradičné veľkonočné pokrmy patrí dozaista veľkonočná plnka, vajce na sto spôsobov, veľkonočný mazanec, pričom ale hlavným symbolom Veľkej noci je dozaista veľkonočný baránok, bez ktorého si oslavy sviatku jari nevieme predstaviť ani u nás v našom domove.
Práca našich šikovných gazdiniek im išla skutočne od ruky. Cesto sa vydarilo a počas pečenia sme s napätím očakávali výsledok našej usilovnej práce. A ten stál určite za to! Baranček sa hrdo vyníma v našom zariadení a poteší oko každého z nás...či potešil aj naše chuťové bunky zhodnotiť nevieme, lebo aj napriek pokušeniu, odolali sme a baranček zostal v plnej kráse.


Pani Jar už zavítala aj k nám

Jar sa nám ukázala v plnej kráse.Dôkazom toho, že príroda sa už zobudila, sú fotografie z nášho kvitnúceho areálu. Stačilo pár slnečných dní a náš areál mení svoju tvár. Zazelenil sa trávnik, prebudili sa prvé jarné kvety. Narcisy zafarbili slnečné lúče do žiarivo žltej a pyšne sa vystavujú v záhone. Ale netreba im to zazlievať. Právom môžu byť hrdé na svoju krásu, lebo oživia každú záhradku. Zahanbiť sa nedá ani rozkvitnutý zlatý dáž​ď. Zlatovka v tomto období nemá v záhrade konkurenciu a množstvom svojich kvetov pripomína skutočne zlat​o​ padajúce z neba.

Jar bude vždy synonymom prebudenia sa k životu. Nielen zvierat a rastlín, ale aj nás ľudí. Prináša novú životnú energiu a dobrú náladu. Vyčarí úsmev na našich tvárach, ktoré pohladia prvé teplé jarné lúče. Užite si toto krásne obdobie roka plnými dúškami a nechajte sa uniesť zlatistými lúčmi slniečka s vôňou jari.

 


Návšteva Lesného skanzenu

Ako sa hovorí, lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Preto sme sa po dohode s riaditeľom Mestských lesov v Tisovci Ing. Karolom Kubínim rozhodli stráviť aprílové predpoludnie v tisovskej prírode. O projekte Lesného skanzenu sme už veľa počuli, ale o jeho nápaditosti a jedinečnosti sme sa chceli presvedčiť na vlastné oči. Z opustenej záhrady vyrástol krásny malý areál ukrytý pred ruchom mesta a hlavnej cesty. Nájdete tu altánok s otvoreným ohniskom, informačné tabule, ktoré oboznamujú malých aj veľkých návštevníkov s lesom, jeho funkciou, s negatívnym vplyvom odpadov na životné prostredie. Pôsobivú atmosféru dotvára jazierko s dreveným mostíkom,adeprítomné drevorezby zvierat a iné zaujímavosti ako napríklad domčeky pre hmyz. Nadšenci prírody si tu určite prídu na svoje.

V skanzene vládne pokoj a ticho, v pozadí počuť len žblnkot potoka. Ak si chcete oddýchnuť či spoznať našu prírodu, tak potom skanzen v Tisovci je tým pravým miestom. My sme sa o tom dnes presvedčili.

Touto cestou ďakujeme Ing. Karolovi Kubínimu, riaditeľovi Metských lesov za jeho prednášku a teší nás, že návštevou skanzenu sme si spríjemnili jarné chvíle.

 


Naša práca

Hovorí sa, že kto nechce byť starý, musí zomrieť mladý. Staroba je neodvrátiteľnou súčasťou nášho života. Každý z nás raz bude starý a bude potrebovať niekoho kto ho vypočuje, pochopí, pohladí...

V zariadení tvoríme s obyvateľmi jednu veľkú rodinu. Naši obyvatelia nepotrebujú veľa. Stačí k tomu pár pekných slov, milý úsmev, úcta a vzájomné porozumenie. To všetko sa im snažíme dávať my, pracovníci Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Tisovec. Dôležité je len akceptovať určité zvláštnosti osobnosti starých ľudí a zároveň rešpektovať ich doterajšiu životnú cestu, ich identitu. Práca so starými ľudmi je náročná a vyčerpávajúca. Je poslaním, ktoré nepozná presný pracovný čas a vyžaduje si celého človeka, jeho lásku, trpezlivosť, ľudský prístup, porozumenie a schopnosť počúvať iných. Kto tieto schopnosti nemá, nezotrvá v tejto profesii dlho.

Pre nás je najdôležitejšie, aby človek robil svoju prácu s radosťou a aby mu radosť aj prinášala. Veď vždy tu bude určité percento ľudí, ktorí budú vzhľadom na svoj stav a vek potrebovať väčšiu starostlivosť akú im dokáže poskytnúť vlastná rodina. Zaujatá myseľ a vyrovnané hodnotenie svojho života pomáha staršiemu človeku prežiť spokojnú jeseň života. A práve my zamestnanci DD a DSS Tisovec sa snažíme tomu napomáhať. Snažíme sa vystupovať nielen v podobe sprievodcu jeseňou života, ktorý poskytuje oporu nie v podobe sochára, ktorý formuje, vodcu, ktorý poučuje, sudcu, ktorý posudzuje, či dokonca odsudzuje. Rovnako pre nás ako ako pre našich obyvateľov platí, že rokmi aj nám zvráskavie koža, zošedivie vlas, ale keď sa vzdávame optimizmu, zvráskavie i duch. Všetci predsa túžime dožiť sa múdrej a láskavej staroby.

O to viac náš teší, ak našu starostlivosť ocenia nielen naši obyvatelia, ale aj ich rodiny...

 


Hudobné popoludnie

Aj keď sa 1.apríl spája s Dňom vtipkárov alebo ľudovo povedané aj Dňom bláznov, nás v tento deň prišli navštíviť s hudobným programom deti zo Základnej umeleckej školy v Tisovci. Pri tónoch harmoniky Mgr. Ľubici Sabovej sme ani my nemohli zostať nečinní a spoločne sme si zanôtili na ľudovú nôtu. Príjemným sedením sme si spestrili začínajúcu krásnu kvitnúcu jar a tešíme sa na ďalšie spevavé stretnutia.Ak sa ale môžeme ešte vrátiť k 1.aprílu....Korene Dňa bláznov, alebo aj vtipkárov, siahajú podľa niektorých zdrojov do starej Indie, kde sa v čase od 30.marca do 1.apríla konali slávnosti s názvom holí. Počas veľkolepých karnevalov s maskami mali ich nositelia splniť nezmyselné rozkazy, napríklad obrátiť tok rieky. Kto nedokázal vtipne reagovať, stal sa bláznom osláv. Podobná slávnosť bláznov (festum stultorum, inak nazývaná aj deň roztopaše a smiechu) sa konala aj v starom Ríme. Prvoaprílové žartovanie nabralo druhý dych v 16. storočí. V mnohých krajinách sa nový rok začínal práve 1. apríla, no francúzsky kráľ Karol IX. to zmenil, keď od roku 1564 ustanovil začiatok roka na deň 1. januára.

Ľudia si zvyčajne na začiatku nového roka posielali dary. V tom čase mali v prevažnej miere podobu potravín. Zmenou termínu začiatku roka sa tradícia obdarúvania neskončila, iba dary na 1. apríla sa postupne menili na symbolické, skôr žartovné - príjemcu mali rozveseliť.

Keďže v apríli sa začínal rybolov, ľudia si často posielali ryby upečené z múky. Vystrihnuté ryby z papiera pripínali nič netušiacim chodcom na kabát.

Postupne sa prvoaprílové žartovanie rozšírilo do všetkých štátov. Od Angličanov prevzali v roku 1631 tradíciu Američania.

Na Slovensku sa prvoaprílové vtipkovanie rozmohlo až v 20. storočí.


MDŽ

Kvety dokážu hovoriť!”, možno práve preto ako darček nikdy nevyjdú z módy a potešia každú ženu. Tak ako aj naše obyvateľky. Kvietkom boli obdarované účastníkmi kultúrneho programu organizovaného mestom Tisovec pri príležitosti Medzinárodného dňa žien dňa 7. marca. Kultúrny program priniesol balzam na dušu v podobe vystúpenia detí z Materskej školy Tisovec, srdečný smiech pri hovorenom slove a príjemnú nostalgiu pri speve...

Žena je slovo, ktoré skrýva v sebe čarokrásu, duchaplnosť i zmyselnosť. Bez žien by bol svet pustý ako lúka bez kvetov, ako nočná obloha bez hviezd či ako srdce bez lásky. Každá je jednou z tých, ktoré napĺňajú slovo žena krásnym pôvabom. Nielen našim obyvateľkám, ale všetkým ženám prajeme k ich sviatku život plný úprimnej lásky a zaslúženej úcty.

Touto cesto chceme poďakovať všetkým klientkám v našom zariadení za ich lásku, za mozoľnaté dlane, za všetko pekné, za to, že ich máme.


Marec mesiac knihy

Mesiac marec, ktorý práve plynie, máme už od školských čias v pamäti zapísaný ako mesiac knihy. Možno tento prívlastok už nevnímame tak intenzívne ako kedysi, keď nám bol pojem internet úplne neznámym,no napriek tomu má literatúra v bežnom či študentskom živote svoje stále miesto. Zdrojom stretnutí s knihami odjakživa nie sú len kníhkupectvá, ale svoje nezastupiteľné miesto tu majú aj knižnice.
Preto sme sa dňa 5.marca rozhodli navštíviť Mestskú knižnicu v Tisovci. Kniha najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si Mesiac knihy pripomíname práve v marci? Vedúca Mestskej knižnice pani Mirka Kojnoková nám porozprávala, že Mesiac knihy si pripomíname od roku 1955. Podľa jednej verzie sa stal mesiacom knihy z komerčných dôvodov. Zvolili si to sami kníhkupci, lebo bola na jar malá návštevnosť v obchodoch. Druhou verziou : Marec práve preto, lebo v tomto mesiaci sa narodil a zomrel Matej Hrebenda Hačavský, významný buditeľ, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. Bol to šíriteľ slovenskej a českej knihy a aj keď bol slepý, jeho hendikep mu nijako nebránil v jeho vášni – zbieraní kníh.
Ďakujeme Mestskej knižnici v Tisovci a jej pracovníčkam za čas, ktorý nám venovali a za trpezlivé zodpovedanie našich otázok. Na záver sa rozlúčime konštatovaním, že knihy sú nástrojom zázračným. Jednak robia ľudí múdrejšími a zároveň nám umožnia prežiť mimo svojho života aj mnoho životov iných ľudí.


Fašiangová veselica

27.02.2019 sa v našom zariadení uskutočnila Fašiangová slávnosť, ktorá sa niesla už od začiatku vo veselom duchu. Fašiangy predstavujú obdobie od troch kráľov do popolcovej stredy. Charakterizujú prerod medzi jarou a zimou, priestor kedy padajú aj spoločenské normy, prinášajú zábavu, uvoľnenie, karneval aj rôzne tradície. Naši obyvatelia si pripravili fašiangový program, ktorý bol vyplnený príznačnými vinšami, na ktoré sa prednášajúci poctivo pripravovali. Najočakávanejším vrcholom programu bola tombola, kde si vyžrebovaní šťastlivci odniesli množstvo pekných vecí.

Vzácnym a vždy vítaným hosťom boli seniori z Klubu dôchodcov Hnúšťa, ktorí sa nám prihovorili hudbou a vinšami charakteristickými pre fašiangy. Rozveselené obecenstvo vyjadrilo svoju vďaku a radosť potleskom a na záver sme si všetci spoločne zanôtili v doprovode harmoniky. Nechýbalo ani občerstvenie v podobe sladkých šišiek pochádzajúcich zo šikovných rúk našich kuchárok.

Hlavne dobrá nálada prispela k tomu, že sme v našom domove čas fašiangov poňali veselo a s dobrou náladou a tešíme sa nasledujúce ročníky osláv týchto príznačných zvykov a tradícií.